logo

Category : fotografia

Red Bull Illume na vlastnej koži

Red Bull Illume je najväčšia celosvetová súťaž pre fotografov adrenalínových športov a dobrodružstva. Každý ročník sa do súťaže prihlásia stovky fotografov z celého sveta a okolo 70 porotcov vyberá takmer z 50 000 záberov. Pre fotografa, ktorý sa venuje akčným športom, je táto súťaž viac, ako je udeľovanie Oskarov pre hercov, lebo na rozdiel od nich sa táto súťaž koná len raz za 3 roky a vyhodnotenie je vždy na inom mieste na Zemi. To ju robí ešte exkluzívnejšou.

Ako to začalo

Prvýkrát som sa dozvedel o Red Bull Illume pred niekoľkými rokmi. Hneď sa mi dostala pod kožu, lebo sa venuje výhradne tomu, čo bolo môjmu srdcu blízke, a vysoký dôraz nedáva na výkony, ale na vizuálnu stránku akčných športov, vďaka čomu sa fotografi snažia priniesť nový pohľad, nové technické prevedenie a kreatívny prístup. Fotografie, ktoré sa dostanú do užšieho výberu, sú na veľmi vysokej úrovni, takže spočiatku som ani nemyslel na to zúčastniť sa. Vždy som len s otvorenými ústami sledoval úžasné výbery, ktoré sa dostávali do finále. Minulý ročník som sa rozhodol, že by som predsa len skúsil vytvoriť nejaký fotografický projekt, s ktorým by som sa do súťaže prihlásil. V hlave som mal pár nápadov, no, bohužiaľ, športovec nakoniec z projektu vycúval. V súťaži nakoniec vyhral podobný záber, aký som chcel vytvoriť, a to ma presvedčilo, že by to nemuselo byť až také nemožné, a začal som premýšľať nad novými projektami.

Na to, aby sme sa v celom procese nestratili, som nakreslil jednoduchú skicu.

K zimným športom a freeridu v prachovom snehu mám hlboký vzťah, tak som sa začal uberať týmto smerom. Na Slovensku sú ale legálne možnosti jazdenia veľmi okresané a posledné slovo majú vždy snehové podmienky. Preto som sa rozhodol vytvoriť na freeride iný pohľad. Štylizovaný, snový, ktorý by ilustroval len jazdu v prašane a to, čo sa jazdcom na tom páči najviac. Prachové vlny. Kúpil som 10 metrov bielej bavlnenej plachty a urobil s kamarátom Jančim Smitkom pár záberov, či to vôbec je možné zrealizovať. Výsledky boli fajn, tak som sa rozhodol cez Instagram osloviť niekoho, kto by sa chcel do projektu pridať. Od začiatku som tento projekt staval pre lyžiarku. Keďže scéne akčných športov dominujú väčšinou muži, rozhodol som sa dať priestor výhradne ženám. Na výzvu sa prihlásila Slavka, ktorá bola môjmu kreatívnemu počinu od začiatku veľmi naklonená. Po tom, ako som jej môj prudko umelecký zámer opísal, začali sme všetko plánovať. Nebolo to vôbec jednoduché – bolo treba nájsť otvorené miesto s tmavým podkladom, nemohla byť zima ani veľmi teplo, ani vlhko, ani nemohol fúkať vietor.

Skúška svetiel a postoja pred tým ako sa šlo naostro.

Keď sme všetko naplánovali a našli ideálne miesto, pustili sme sa do práce. Bolo to oveľa ťažšie ako pri skúške. Plachtu som mal pripevnenú na dlhých paliciach a imitoval som prachový sneh, no zároveň som musel diaľkovo ovládať blesky a fotoaparát. Pohľad na nás musel byť naozaj zábavný. Všetko trvalo asi 3 hodiny a boli sme z toho obaja unavení. Viac, ako keby to bola jazda v ozajstnom snehu. Keď sme na fotoaparáte spätne prezerali vytvorené zábery, vyzeralo to skoro ako plynulá jazda. Rozhodli sme sa, že sa o rok stretneme znova a sústredíme sa na to, aby sme zábery urobili tak, aby to vyzeralo ako video jazdy v prašane. Stretli sme sa teda znova o rok. Tentoraz som nakreslil skice, aby sme na nič nezabudli, a pridal sa aj kamarát Maťo, ktorý pomáhal s jedným koncom plachty, čím sa to výrazne uľahčilo. Náročnejšie ale bolo vytvoriť každý záber tak, aby

Celý tím, ktorý sa na tvorbe stop-motion videa podieľal: ja, Slavka Macuráková, Matej Vetrák.

vznikol plynulý pohyb kamery a jazdca. Vyzeralo to asi tak, že sa Slavka pohla o pár centimetrov, pohla sa aj kamera a urobila sa fotka, Slavka sa znova pohla, rovnako aj kamera a znova záber. Takto sme za 4 hodiny vytvorili asi 300 záberov. Ich spojením vzniklo 30-sekundové video plynulej jazdy. Keďže do videa bolo možné pridať len hudbu s autorskými právami, rozhodol som sa zvuky naimitovať ústami, oblečením a rôznymi pomôckami. Z celého tohto dvojročného projektu som vybral jednu fotografiu a finálne video, ktoré som poslal do súťaže Red Bull Illume, a to do kategórií Creative a Reels of Instagram (jediná kategória pre videá).

Video, ktoré sa dostalo do finále Red Bull Illume 2023

 

Celý proces hodnotenia trval niekoľko mesiacov. Viac ako pol roka. Keď mi prišiel mail, že sa video dostalo do semifinále, bol som neuveriteľne nadšený. Keď sa následne dostalo do finále, splnil sa mi veľký sen, lebo finalisti všetkých kategórií boli pozvaní na ceremóniu, kde sa ohlasovali víťazi každej kategórie, a to som veľmi chcel zažiť. Bol to naozaj pocit, ktorý sa nedá opísať, lebo to, čo som si dlhé roky len predstavoval, sa zrazu stalo skutočným. Umocnené to bolo aj tým, že do semifinále sa dostala aj moja fotografia z toho istého projektu. Do finále už síce neprešla, ale stal som sa jedným z mála, ktorí sa v tejto súťaži umiestili na vysokých priečkach viacerých kategórií s jedným projektom.

Asi 2 mesiace trvali prípravy na ceremóniu, ktorá sa mala uskutočniť v rakúskych Alpách v Soldene. Komunikácia s organizátormi a prípravy textov, ktoré mali oba výstupy sprevádzať, mi čas čakania skracovali. Môj projekt ich zaujal natoľko, že som bol som vybraný ako jeden zo štyroch fotografov zo všetkých finalistov, s ktorými urobili organizátori rozhovor. Zároveň som bol prvým Slovákom, ktorý sa dostal v tejto súťaži až do finále, tak ma o rozhovor požiadal aj slovenský Red Bull. Nie som zvyknutý na toľko pozornosti, ale skracovalo mi to čakanie na tú hlavnú udalosť – udeľovanie cien.

Odovzdávanie cien v Soldene

Týždeň pred akciou som si začal prvýkrát uvedomovať, že sa to stáva realitou. Slavka bola tiež pozvaná na niektoré časti eventu, tak sme sa za ten týždeň organizačne zladili a vyrazili každý po vlastnej osi. Stretli sme sa až v Soldene a šli spolu na registráciu. Stále sa všetko javilo ako sen a nemohol som uveriť, že Slovák z malej dediny v horách, o ktorej nevedia ani na Slovensku, sa dostal na túto celosvetovú udalosť. Po registrácii sme mali uvítaciu večeru vysoko na kopci vo Wirthaus am Giggijoch. Tam nás privítali, dostali sme základné inštrukcie a do noci sa pokračovalo vo voľnom duchu.

ice Q- tu sa konali indoor worshopy a prípitok pred začiatkom ceremónie.

Druhý deň pre nás fotografov naplánovali workshopy a prezentácie. Všetci sme boli rozdelení do troch skupín, pretože niektoré prednášky sa robili v malých priestoroch na vrchu Gaislachkogl vo výške 3 000 m n. m. Prvým workshopom bolo fotografovanie freestyle lyžiarov a snowboardistov na skoku a na železnej prekážke. Mali sme pracovať po skupinách, no to sa veľmi nepodarilo dosiahnuť, keďže fotografi sú zvyknutí pracovať samostatne, a tak si tam nakoniec každý našiel, čo ho zaujalo. Dôležité ani nebolo, aby sme sa niečo naučili, lebo každý z nás už má vlastný štýl a mnohí zúčastnení fotografi patria medzi najlepších na svete, ale aby medzi nami vznikli prepojenia, aby sme sa navzájom spoznali a mali možnosť sa porozprávať.

Workshop v ice Q s fotakmi od značky Canon s profesionálnym BMX jazdcom Senadom Grosicom.

Bolo zaujímavé sledovať fotografov, ktorí sa venujú výhradne surfovej fotografii alebo sú z južných krajín. Sneh a -15 °C im dávali trošku zabrať, no všetko sa nieslo v uvoľnenej atmosfére a všetci si to užívali. Druhý workshop sa konal v luxusnej reštaurácii ice Q, ktorá je na vrchole kopca, má úžasné výhľady a je známa aj z filmu Spectre. Tento workshop bol organizovaný značkou Canon, ktorá priniesla veľké množstvo profesionálnej techniky a každý mal možnosť si ju vyskúšať.

Senad Grosic pózuje.

Súčasťou bol profesionálny BMX jazdec, ktorý na malej ploche predvádzal úžasné prvky, a my ostatní sme tak mali možnosť vyskúšať si techniku priamo v praxi. Na treťom worshope nám bol predstavený jeden fotografický softvér, takže ten už bol skôr oddychový. Popoludní sme mali už voľný program, ale keďže sme celý deň strávili na kopci, celá skupina sa zhodla, že sa pôjdeme spolu najesť. Bolo nás asi 20, preto nám v reštaurácii rovno spojili viac stolov. Mohli sme sa tak navzájom všetci medzi sebou rozprávať. Najlepšie bolo, že sme sa nebavili ani tak o fotografii, ako skôr o osobných veciach, prípadne projektoch, ktoré sme zažili. Tým, že všetci máme vášeň pre akčné športy a rôzne dobrodružstvá, boli témy rozhovorov naozaj pestré. Mal som šťastie na to, že v skupine som mal fotografov ako napríklad Krystle Wright, Ben Thouard, Ted Grambeau a mnoho ďalších, ktorých prácu som sledoval už veľa rokov a sú pre mňa inšpiráciou už dlhú dobu. Tým, že sú z veľmi vzdialených končín, mi nikdy ani nenapadlo, že budem niekedy sedieť vedľa nich a rozprávať sa s nimi. Po večeri sme sa niektorí vrátili hore na kopec a prešli si expozíciu umiestnenú vo vnútri štítu venovanú Jamesovi Bondovi a filmu Spectre, ktorý sa v Soldene natáčal. Pár z nás, konkrétne dvaja, sme zostali ešte na úžasný západ slnka. Síce bol v treskúcej zime, ale určite sa to čakanie oplatilo. Na tretí deň pre nás pripravili 3 prezentácie celkových víťazov predchádzajúcich ročníkov. Fred Mortagne, Lorenz Holder a Ben Thouard rozprávali, ako sa k foteniu dostali, ako našli svoj štýl a ako výhra Red Bull Illume ovplyvnila na ich kariéru. Táto časť bola na celom podujatí najlepšia. Mne osobne dala neuveriteľne veľa. Nielen silu ďalej pokračovať v tom, čo ma najviac baví, ale aj osobnejší náhľad do životov legiend, s ktorými som súťažil na rovnakej úrovni. Po prednáškach sme sa pomaly presunuli už na ceremoniál, ktorý začínal prípitkom v ice Q a odtiaľ sme šli trošku nižšie do reštaurácie Falcon, kde už bolo všetko pripravené na veľké odovzdávanie cien.

Prezentácie víťazov predchádzajúcich ročníkov. Na foto jeden z najlepších surfových fotografov, Ben Thouard.

Celá ceremónia trvala asi 4 hodiny, jej súčasťou bola aj večera. V každej kategórii boli vybrané neuveriteľné zábery a vôbec nezávidím porotcom, lebo ja by som si medzi nimi vybrať nevedel. Zakladateľ súťaže Ulrich Grill všetkých označil za špičku vo svete športovej fotografie a víťazov súťaže, lebo sme sa vďaka svojim dielam dostali až do finále.

So Slavkou na začiatku ceremónie v ice Q.

Súťaž pozostávala z 10 kategórii: Creative (kreatívny a iný pohľad na šport), Emerging (fotografi do 25 rokov), Energy (energia), Innovation (inovatívny a jedinečný prístup k fotografii), Lifestyle (životný štýl), Masterpiece (majstrovské dielo), Playground (ihrisko), RAW (fotografie bez akýchkoľvek úprav), Photos of Instagram (fotografie Instagramu) a Reels of Instagram (krátke videá). Kategória, v ktorej som bol finalistom aj ja, bola ohlasovaná posledná, takže to boli 4 hodiny najväčšieho stresu a zároveň nadšenia v mojom živote. Víťazom sa stal fotograf z Indie. To ma úprimne potešilo, lebo som s ním bol v kontakte niekoľko mesiacov. Bol finalistom už druhýkrát a druhýkrát sa mu nepodarilo dostať na ohlasovanie víťazov, takže som mu to prial. Celkovým víťazom bola Krystle Wright a tým sa stala prvou ženou, ktorá túto súťaž vyhrala. Takto z textu sa to môže zdať ako nudné vyhlasovanie, ale pretože sme boli spolu 3 dni a vznikli tam naozaj vzácne spojenia, prežívali sme tieto okamihy všetci vzájomne a intenzívne. Každý sa tešil, aj keď vyhral ten druhý, a ani raz to nevyzeralo, akoby sme súťažili proti sebe.

Víťazi Red Bull Illume 2023

Úprimná radosť pri ohlásení každého výhercu vytvárala dojemné okamihy a keď bola po dlhom naťahovaní ohlásená za celkového víťaza Krystle, celá sála sa postavila a s krikom to oslavovala s ňou. Bolo to úžasné a všetko bolo, ako malo byť. Krysle bola dojatá k slzám a mala príhovor, na ktorý nikdy nezabudnem. Dúfam. My fotografi akčných športov sme väčšinou samostatné jednotky. Sme tí, ktorí idú so športovcami vysoko, ďaleko, hlboko. Visíme s nimi na lane, čakáme v snehu a zime na najlepší záber, vystavujeme sa často väčšiemu riziku a nie vždy sa nám za to dostane uznanie. Identifikuje nás len naše meno pod záberom, a niekedy ani to. Preto je úžasné, že vďaka takejto súťaži sa môže sa aj širší svet dozvedieť niečo o ľuďoch za objektívom. O tomto všetkom Krysle hovorila a vyslúžila si tým obrovský aplauz. Po skončení ceremónie bolo naplánované otvorenie putovnej výstavy s fotografiami všetkých finalistov na veľkých svetelných paneloch.

Slavka pred našim panelom, ktorý bude 2 roky chodiť po celom svete v rámci putovnej výstavy Red Bull Illume.

Tieto panely budú teraz cestovať po celom svete a vždy sa na určitý čas zastavia v nejakej krajine. Celý deň bol zakončený v najväčšom hoteli v Soldene malou sympatickou afterparty. Na izbe ma potom ešte čakalo prekvapenie vo forme limitovanej edície obrovskej knihy víťazných fotografií semifinalistov, finalistov a, samozrejme, aj víťazov. Druhý deň dopoludnia sa všetci znova pobrali naspať do svojich krajín. V tento deň ale zastihla región snehová búrka a ochromila dopravu. Najhoršie dopadli tí, ktorí cestovali letecky, všetky lety boli totiž na 2 dni zrušené. V hromadnom čete, ktorý bol pre nás fotografov vytvorený, sa každý snažil nejak pomôcť tým, čo zostali uväznení na letisku bez možnosti dostať sa odtiaľ. Ponúkali sa riešenia, odvozy, ubytovania, organizovanie sa do skupín pre lepšie riešenie situácie alebo aspoň pre trávenie dlhého času na letisku.

Kniha so všetkými fotografiami semifinalistov, finalistov a víťazov.

Organizátori sa rovnako snažili nájsť spôsob, ako im pomôcť s rezerváciami ubytovania na čas, kým budú lety znova obnovené. Toto bolo presne to, čím je táto súťaž odlišná od tých ostatných. Je to práve komunita ľudí s vášňou pre rovnakú vec, ktorá sa dokáže spojiť a pomôcť ostatným, ktorí sú akurát v núdzi. Toto dalo napriek zlej situácii tú najkrajšiu bodku za celou akciou a bolo to pre mňa dôkazom, že som tam, kde som vždy chcel byť.

Toto je len veľmi stručný opis všetkého, čo ma dostalo do finále a ako tento event prebiehal. Dať všetko na papier je ťažké a vykresliť všetky pocity nemožné. Všetko, čo sa dialo od vzniku fotografií až do tohto dňa, kedy som už doma a píšem tieto riadky, má pre mňa hlboký význam a radí sa to medzi najkrajšie okamihy môjho života. Pomohlo mi to stať sa súčasťou medzinárodnej komunity, ktorá zdieľa rovnakú vášeň, a bude to ten pravý pohon do dní, kedy to nepôjde podľa mojich predstáv.

Na záver by som chcel poďakovať hlavne Slavke Macurákovej a Maťovi Vetrákovi, ktorí pomohli pri realizácii projektu, a chcel by som posmeliť aj ostatných fotografov zo Slovenska, aby si plnili sny a tvorili to, čo ich baví najviac. Nech si to nenechávajú pre seba, ale nech sa o to podelia so svetom – možno tým urobia svet krajším a príde niečo, čo ich radosť z práce ešte znásobí.

 

Fotografovanie kajakovania pre Liptov

Okrem fotografovania a zimných športov je mojou veľkou záľubou aj kajakovanie. Voda ma fascinovala od detstva. Plaviť sa po nej a objavovať miesta ktoré sú iným ukryté bolo to, čo ma na tom priťahovalo najviac. Na nejaký čas som na to potom zabudol a až neskôr sa táto túžba ozvala znovu. Začal som sa teda kajaku venovať. Spoznávať rieky a jazerá po celom Slovensku no najviac som objavoval tie čo mám najbližšie…Oravskú priehradu a Liptovskú Maru. Odkedy som začal viac pôsobiť na Liptove, stala sa Mara mojím najnavštevovanejším miestom. Ráno, večer, v peknom počasí ale aj v tom horšom. Stala sa zdrojom mojich inšpirácií a vzniklo tam veľa fotografií, ktoré plnili moje sociálne siete. Dve hodiny na vode ma dokázali uvolniť z pracovného napätia, vyčistiť a vyhnať z hlavy prebytočné myšlienky. Táto aktívna meditácia stačila na to, aby som našiel vnútornú silu a odhodlanie pokračovať v práci ďalej alebo zvýšil hladinu serotonínu a tým si urobil deň krajší.

Skrz moje príspevky z vody na sociálnych sieťach si ma začalo všímať viac ľudí a príležitostne sa ku mne na vodu niekto pridal. Takto sa ku mne dostali aj ľudia z Oblastnej organizácie cestovného ruchu – Liptov a ponúkli mi spoluprácu na projekte Netradičné športy pre sekciu Morský kajak na Liptovskej Mare. Prebrali sme sme spolu najvhodnejší koncept a dohodli sa, že najkrajšie zábery budú pri východe slnka. Druhý rozmer bol ten ukázať Liptovskú Maru mimo najvyťaženejší čas, v inom svetle a v časti dňa v ktorej ju zažije málokto. Zabezpečil som kajaky a navrhol trasu, ktorá by mala byť najfotogenickejšia pre náš zámer. Začínalo sa skoro ráno, ešte za tmy. Dievčatám sa nachystali člny a spolu s chalanmi z Redpoint, ktorý mali na starosti video, sme vyrazili na vodu. Kto pozná Liptov vie, že slnko na Mare vychádza spoza Západných Tatier. Je to jediná vodná plocha na Slovensku z ktorej je možné pozorovať východ slnka nad vysokými horami. To robí kajakovanie a fotografovanie tohto športu nezabudnuteľnou udalosťou. Veľmi ma teší, že som mohol sprostredkovať zážitky, ktoré z vody mám aj ostatným a podla následných reakcii bolo poznať, že si to užil celý tím.

Fotografovanie športu, sprostredkovanie emócií a zážitkov pri ňom nie je ľahká úloha no fotografa to často teší rovnako ako samotného športovca. Aj napriek tomu, že musí kvôli záberom nosiť ťažkú techniku, často zastavovať a meniť pozície, isť do vody, do hlbokého snehu, na strom, je pre neho celý proces zadosťučinením.

Podcast z rozhovoru nájdete tu.

            

Produktové reklamné fotografovanie pre HangR

HangR je nová značka na trhu, ktorá je orientovaná na voľnočasové aktivity. Pomáha vyriešiť problém pri skladovaní športového náčinia ako sú lyže, bežky, snowboardy, wakeboardy, splitboardy, horské a cestné bicykle a veľa príslušenstva k nim. Dizajn je navrhnutý tak, aby dokázal uložiť všetko potrebné príslušenstvo ako napríklad helmu, stúpacie pásy, batoh, lyže palice. Moderný dizajn si vyžadoval minimalistické fotografie, a tak sa k fotografovaniu pristupovalo. Viac info nájdete na hangr.eu

Fotografovanie referenčných stavieb pre Ruukki

Architektúru fotografujem rád. Mám k nej blízko nie len preto, že čiastočne pracujem aj v tomto odvetví ale je to pre mňa forma umenia. Na rozdiel od umeleckých diel v galériách a zbierkach je však verejná a ktokoľvek a kedykoľvek si ju môže pozrieť.

Medzinárodná firma RUUKKI ma oslovila pre nafotenie referenčných stavieb, konkrétne pre sekciu Building Envelopes a ich fasádne systémy. Fotografovalo sa v Kysuckom Novom Meste – MM ARÉNA a budovu firmy KUKA v Dubnici nad Váhom.

    

Enduro bajkovačka na Liptove

Už keď mi Martin prvýkrát ukazoval fotografiu tejto lokality, tak som mu hovoril, že tam musíme ísť niečo nafotiť s enduro bajkmi. A hovoril som mu to 2 roky. Vo veľkonočný víkend som si na to spomenul a narýchlo zorganizoval výjazd. Počasie bolo ideálne. Na stromoch ešte nebolo lístie, takže nemalo by byť všetko krikľavozelené ale najdôležitejšie bolo, že na horách bol ešte sneh. A to som chcel najviac. A západ slnka. A oblaky :). Mali sme všetko. Aj dobrú náladu tak sa pracovalo dobre. Vytvorili sme súbor športových fotografií s rôznymi technikami, s bleskami, bez nich, z podhľadu, z nadhľadu, so širokouhlým objektívom a aj teleobjektívom. Každá z nich je niečím výnimočná a ťažko by som si vyberal najobľúbenejšiu, tak vám prinášam širší výber.

Fotografovanie realizácii architektonického ateliéru FVA

Fotografovanie architektúry patrí medzi moje najobľúbenejšie. Vyžaduje veľký cit pre kompozíciu, narábanie so svetlom a technicky patrí medzi tie náročnešie odvetvia fotografie. Po tom, ako ma oslovili FVA architekti s požiadavkou na vytvorenie súboru fotografií realizovaných návrhov interiérov, bral som tento projekt ako veľkú výzvu. Chcel som aby sa všetky fotografie niesli v rovnakom duchu a mali podobnú štruktúru. Podpis architektonického ateliéru mal byť ľahko čitateľný.

Projekt: U nás na dedine- Zima

Priadky

Slovak: Priadky- Od októbra do februára sa ženy a dievčatá schádzali vo vopred dohodnutom dome na spoločné pradenie ľanu. Bol to zároveň prostriedok na rozvoj spoločenského života v obci. V dohodnuté dní mohli prísť za nimi mládenci a usporiadala sa tanečná zábava.
English: Linen thread making- From october till february group of women a girls joined together in chosen house to work together on linen threads. This was opportunity to grow social life in a village. Some days were men allowed to join then and arrange little dance night.

Na Lucie

Slovak: Na Lucie- Dievčatá sa večer obliekli do bielych plachiet, potreli si tvár múkou a chodiac po dedine vymetali husacími krídlami príbytky od zlých síl.
English: St. Lucy’s day- In the evening girls from village put on white sheets, covered their faces with flour, walked through a village and swept evil powers from houses with goose feathers.

Pečenie oblátkov

Slovak: Pečenie oblátkov- Prípravu vianočných oblátkov mal na starosti učiteľ. S pomocou žiakov zabezpečil od obyvateľov suroviny, drevo, výrobu a následné roznášanie po dedine. Práca to nebola ľahká a často pri pečení a strihaní bývali hore dlho do noci.
English: Christmas wafer baking- Local teacher was the one who was in charge of christmas wafers production. With the help of his pupils he ensured supplies, wood and delivery later on. This was not an easy job. They had to stay awake very long time very often to bake and cut all the wafers.

Betlehemci

Slovak: Betlehemci- Po Štedrom dni sa skupina mladých chlapcov oblečie do kroja a idú od domu k domu po celej dedine a predvádzajú krátku hru o pastieroch, ktorí sa idú pokloniť malému Ježiškovi.
English: Betlehemci- Day after Christmas eve group of young boys dress up in traditional costumes and they visit each house in the village performing short play about shepherds who are on the way to bow to baby Jezus.

Fotografovanie u Pelikána

Vytvorenie autentickej série z pracovného prostredia jednej z najväčších cestovných agentúr na Slovensku pre potreby HR.

Lavínový kurz vo Vysokých Tatrách

Väčšinu ľudí hory priťahujú. Niektorých viac a iných menej. Odpradávna nás k nim ťahá tajomná sila a láka nás svojou veľkoleposťou a pocitom slobody. Na takýto pocit sa dá rýchlo zvyknúť a dokonca stať sa závislý. To sa prejavuje tak, že buď ste na horách alebo na ne myslíte. Pri šoférovaní v horských oblastiach strácate sústredenosť a kocháte sa ako Rudolf Hrušínký vo filme Vesničko má stredisková. Váš instagramový účet je plný horských fotiek a aj keby ste chceli skúšať nejaké drogy nemôžete, lebo všetky peniaze ste dali na nejakú výstroj. Tak nejak to aspoň vyzerá u mňa. Rád chodím na hory cez leto ale mojou vášňou je zima. Od čias čo si pamätám. Keď som sa dostal k snowboardu (dnes už splitboard) všetko dostalo iný rozmer, a keď všetky lokálne kopce už padli, a tak som začal dvíhať zrak vyššie. Tu už človek rýchlo pochopí, teda aspoň niektorý, že ťahá čerta za nohu, a tak rozmýšľa ako si neprivodiť, ako vraví Marek- jeden z inštruktorov, galimatiáš. Čítaním článkov a pozeraním videí sa síce dá všeličo dozvedieť, ale keď príde do voľného terénu veľa veciam nerozumie. Nerozumie prečo je dnes sneh iný ako včera, alebo iný na tomto svahu a iný tam oproti. Veľa ľudí môže mať pocit, že lavínový vyhľadávač alebo lavínový batoh im zaručí, že lavínu prežijú. Možno áno. Ale základ je sa do tej situácie nedostať. Čo urobiť ak nám zasype kamaráta? Viem s lavínovým vybavením čo mám v batohu narábať efektívne? Rozmýšľanie nad týmito vecami ma primälo k zadaniu termín lavínový kurz do Googlu. Na Slovensku už ich je niekoľko. Niektoré obchody dokonca dávajú kurzy k vyhľadávačom zadarmo. Ja som sa rozhodoval medzi niekoľkými ale nakoniec rozhodnutie padlo na Tatry Guide. To čo ma priklonilo k nim bolo, že sú zo Strediska lavínovej prevencie , a to sľubovalo vysokú úroveň kurzu. Prihlásil som sa teda na ich prvý termín v tejto sezóne a nedočkavo čakal.

Asi týždeň pred kurzom prišli bližšie informácie o konaní kurzu. Program, časy a miesto konania…Chata na Popradskom plese. Paráda. Pozriem predpovede, lebo tohtoročná zima je na sneh skúpa, a čo viac, hory sa od ľadu lesknú ako plešina. Predpovede však vyzerajú sľubne a nakoniec napadne toľko snehu, že v deň kurzu je vyhlásená trojka. Teória sa teda bude dať ľahko overiť v praxi. Po výstupe na chatu a ubytovaní prišiel prvý blok prednášok. Chalani sa nám predstavili a začali na nás sypať kvantum informácií o snehu, vzniku lavín a kamarátskej pomoci. Prednáška bola postavená tak, aby získané vedomosti sa druhý deň overovali priamo v teréne. Niesla sa niesla v uvoľnenom duchu ale tým, že sa jedná o život ohrozujúce situácie každý hltal slová inštruktorov. Druhý deň sa všetci účastníci rozdelili do skupín a každú si zobral jeden inštruktor. Vyšliapali sme do terénu a na mieste sme celý deň overovali informácie z predchádzajúceho dňa. Sledovanie aktivity, terénu, práca s lavínovým vyhľadávačom, lavínovou sondou a lopatou trvali až do poobedia. Odskúšanie si každej jednej položky z lavínovej výbavy má významný vplyv na správnosť ich používania. Ani bez jednej sa nedá efektívne vykonávať záchrana v lavíne. Podstatných prvých 15 minút, najdôležitejších pre záchranu zasypaného, vám zďaleka nebude stačiť ak vám chýba napríklad lavínová lopatka. To sa dá povedať aj o vyhľadávači a sonde. Možno sa niekomu môže zdať triviálne cvičiť s prístrojom, ktorý ukazuje smer, so sondou ktorú len picháte do snehu a lopatou s ktorou len odhadzujete sneh. Sú ale postupy, ktoré keď nepoznáte, výrazne predlžujú čas na záchranu a verte, že do tých 15-tich minút k vám žiadny záchranár nepríde. Dokonca ani na vrtuľníku. Preto dobré osvojenie si týchto postupov môže viesť k rýchlejšiemu vykopaniu zasypaného.  Neoplatí sa ani spoliehať, že to stačí raz vyskúšať a vybavené. Dokonca aj takí profíci ako jazdci na Freeride World Tour majú lavínové školenia a tréning priamo v teréne. Najlepšie však je sa do lavíny nedostať a to bolo predmetom prednášky na večer. Ako si testami stability overiť situáciu na mieste a správne ju vyhodnotiť bolo hlavnou témou. Na druhý deň sa každá skupina presunula na iné miesto ako bola predchádzajúci, a tam inštruktori predvádzali testy stability, ktoré pomôžu prečítať situáciu na mieste kde sa práve chystáme lyžovať. Praktickú časť sme ukončili testom so sklzným blokom. To už sa po dvoch dňoch cez hmlu a mraky predralo slnko a osvetlilo celú časť na zjazd ku chate. Veľkým plusom takýchto kurzov, popri všetkých vedomostiach a zručnostiach ktoré si odnesiete, sú aj ľudia s ktorými sa tam zoznámite. Každý z nich ide na kurz kvôli tomu, že sa rád pohybuje v horách na snehu, chce to robiť zodpovedne a myslí na bezpečnosť nie len svoju ale aj ostatných. Tým, že toto navzájom zdieľate je vytvorenie vzťahov veľmi rýchle. Viete si navzájom poskytnúť informácie o vybavení, trasách a ostatných veciach, ktoré by ste museli pracne hľadať na internete. V neposlednom rade si spolu užijete popri teoretických a praktických vedomostiach kopec zábavy o čo v podstate ide. PLAY SAFE.

Ďakujem týmto Marekovi, Janovi, Martinovi a Janovi z Tatry Guide za veľmi poučný kurz, trpezlivosť pri otázkach a prajem hlavne bezpečné návraty domov.

       

Villa Tugendhat, Brno

Je zaujímavé, že v časte keď sa na dedinách začalo pomaly prechádzať z dreveníc k murovaným domom vznikla stavba, ktorá môhla konkurovať svetovým skvostom architektúry. Mechanické otváranie okien, dômyselný systém klimatizácie, funkčný a minimalistický interiér vytvárali obraz modernej architektúry. Architekt Ludwig Miese van der Rohe vytvoril naozaj dielo, ktoré budete vnímať nie len ako formu ale ako celý organizmus.

Navštíviť toto miesto sa určite oplatí a nesmiete vynechať ani prehliadku Brna. Pokiaľ Vám učaroval vesmír a radi sa pozeráte na hviezdy odporúčam aj Hvězdárnu a Planetárium na Kraí hoře.

Fotografie urobené na Pentax 645 N a film Kodak Ektar.