Okrem fotografovania a zimných športov je mojou veľkou záľubou aj kajakovanie. Voda ma fascinovala od detstva. Plaviť sa po nej a objavovať miesta ktoré sú iným ukryté bolo to, čo ma na tom priťahovalo najviac. Na nejaký čas som na to potom zabudol a až neskôr sa táto túžba ozvala znovu. Začal som sa teda kajaku venovať. Spoznávať rieky a jazerá po celom Slovensku no najviac som objavoval tie čo mám najbližšie…Oravskú priehradu a Liptovskú Maru. Odkedy som začal viac pôsobiť na Liptove, stala sa Mara mojím najnavštevovanejším miestom. Ráno, večer, v peknom počasí ale aj v tom horšom. Stala sa zdrojom mojich inšpirácií a vzniklo tam veľa fotografií, ktoré plnili moje sociálne siete. Dve hodiny na vode ma dokázali uvolniť z pracovného napätia, vyčistiť a vyhnať z hlavy prebytočné myšlienky. Táto aktívna meditácia stačila na to, aby som našiel vnútornú silu a odhodlanie pokračovať v práci ďalej alebo zvýšil hladinu serotonínu a tým si urobil deň krajší.
Skrz moje príspevky z vody na sociálnych sieťach si ma začalo všímať viac ľudí a príležitostne sa ku mne na vodu niekto pridal. Takto sa ku mne dostali aj ľudia z Oblastnej organizácie cestovného ruchu – Liptov a ponúkli mi spoluprácu na projekte Netradičné športy pre sekciu Morský kajak na Liptovskej Mare. Prebrali sme sme spolu najvhodnejší koncept a dohodli sa, že najkrajšie zábery budú pri východe slnka. Druhý rozmer bol ten ukázať Liptovskú Maru mimo najvyťaženejší čas, v inom svetle a v časti dňa v ktorej ju zažije málokto. Zabezpečil som kajaky a navrhol trasu, ktorá by mala byť najfotogenickejšia pre náš zámer. Začínalo sa skoro ráno, ešte za tmy. Dievčatám sa nachystali člny a spolu s chalanmi z Redpoint, ktorý mali na starosti video, sme vyrazili na vodu. Kto pozná Liptov vie, že slnko na Mare vychádza spoza Západných Tatier. Je to jediná vodná plocha na Slovensku z ktorej je možné pozorovať východ slnka nad vysokými horami. To robí kajakovanie a fotografovanie tohto športu nezabudnuteľnou udalosťou. Veľmi ma teší, že som mohol sprostredkovať zážitky, ktoré z vody mám aj ostatným a podla následných reakcii bolo poznať, že si to užil celý tím.
Fotografovanie športu, sprostredkovanie emócií a zážitkov pri ňom nie je ľahká úloha no fotografa to často teší rovnako ako samotného športovca. Aj napriek tomu, že musí kvôli záberom nosiť ťažkú techniku, často zastavovať a meniť pozície, isť do vody, do hlbokého snehu, na strom, je pre neho celý proces zadosťučinením.
Podcast z rozhovoru nájdete tu.
Už keď mi Martin prvýkrát ukazoval fotografiu tejto lokality, tak som mu hovoril, že tam musíme ísť niečo nafotiť s enduro bajkmi. A hovoril som mu to 2 roky. Vo veľkonočný víkend som si na to spomenul a narýchlo zorganizoval výjazd. Počasie bolo ideálne. Na stromoch ešte nebolo lístie, takže nemalo by byť všetko krikľavozelené ale najdôležitejšie bolo, že na horách bol ešte sneh. A to som chcel najviac. A západ slnka. A oblaky :). Mali sme všetko. Aj dobrú náladu tak sa pracovalo dobre. Vytvorili sme súbor športových fotografií s rôznymi technikami, s bleskami, bez nich, z podhľadu, z nadhľadu, so širokouhlým objektívom a aj teleobjektívom. Každá z nich je niečím výnimočná a ťažko by som si vyberal najobľúbenejšiu, tak vám prinášam širší výber.
Väčšinu ľudí hory priťahujú. Niektorých viac a iných menej. Odpradávna nás k nim ťahá tajomná sila a láka nás svojou veľkoleposťou a pocitom slobody. Na takýto pocit sa dá rýchlo zvyknúť a dokonca stať sa závislý. To sa prejavuje tak, že buď ste na horách alebo na ne myslíte. Pri šoférovaní v horských oblastiach strácate sústredenosť a kocháte sa ako Rudolf Hrušínký vo filme Vesničko má stredisková. Váš instagramový účet je plný horských fotiek a aj keby ste chceli skúšať nejaké drogy nemôžete, lebo všetky peniaze ste dali na nejakú výstroj. Tak nejak to aspoň vyzerá u mňa. Rád chodím na hory cez leto ale mojou vášňou je zima. Od čias čo si pamätám. Keď som sa dostal k snowboardu (dnes už splitboard) všetko dostalo iný rozmer, a keď všetky lokálne kopce už padli, a tak som začal dvíhať zrak vyššie. Tu už človek rýchlo pochopí, teda aspoň niektorý, že ťahá čerta za nohu, a tak rozmýšľa ako si neprivodiť, ako vraví Marek- jeden z inštruktorov, galimatiáš. Čítaním článkov a pozeraním videí sa síce dá všeličo dozvedieť, ale keď príde do voľného terénu veľa veciam nerozumie. Nerozumie prečo je dnes sneh iný ako včera, alebo iný na tomto svahu a iný tam oproti. Veľa ľudí môže mať pocit, že lavínový vyhľadávač alebo lavínový batoh im zaručí, že lavínu prežijú. Možno áno. Ale základ je sa do tej situácie nedostať. Čo urobiť ak nám zasype kamaráta? Viem s lavínovým vybavením čo mám v batohu narábať efektívne? Rozmýšľanie nad týmito vecami ma primälo k zadaniu termín lavínový kurz do Googlu. Na Slovensku už ich je niekoľko. Niektoré obchody dokonca dávajú kurzy k vyhľadávačom zadarmo. Ja som sa rozhodoval medzi niekoľkými ale nakoniec rozhodnutie padlo na Tatry Guide. To čo ma priklonilo k nim bolo, že sú zo Strediska lavínovej prevencie , a to sľubovalo vysokú úroveň kurzu. Prihlásil som sa teda na ich prvý termín v tejto sezóne a nedočkavo čakal.
Asi týždeň pred kurzom prišli bližšie informácie o konaní kurzu. Program, časy a miesto konania…Chata na Popradskom plese. Paráda. Pozriem predpovede, lebo tohtoročná zima je na sneh skúpa, a čo viac, hory sa od ľadu lesknú ako plešina. Predpovede však vyzerajú sľubne a nakoniec napadne toľko snehu, že v deň kurzu je vyhlásená trojka. Teória sa teda bude dať ľahko overiť v praxi. Po výstupe na chatu a ubytovaní prišiel prvý blok prednášok. Chalani sa nám predstavili a začali na nás sypať kvantum informácií o snehu, vzniku lavín a kamarátskej pomoci. Prednáška bola postavená tak, aby získané vedomosti sa druhý deň overovali priamo v teréne. Niesla sa niesla v uvoľnenom duchu ale tým, že sa jedná o život ohrozujúce situácie každý hltal slová inštruktorov. Druhý deň sa všetci účastníci rozdelili do skupín a každú si zobral jeden inštruktor. Vyšliapali sme do terénu a na mieste sme celý deň overovali informácie z predchádzajúceho dňa. Sledovanie aktivity, terénu, práca s lavínovým vyhľadávačom, lavínovou sondou a lopatou trvali až do poobedia. Odskúšanie si každej jednej položky z lavínovej výbavy má významný vplyv na správnosť ich používania. Ani bez jednej sa nedá efektívne vykonávať záchrana v lavíne. Podstatných prvých 15 minút, najdôležitejších pre záchranu zasypaného, vám zďaleka nebude stačiť ak vám chýba napríklad lavínová lopatka. To sa dá povedať aj o vyhľadávači a sonde. Možno sa niekomu môže zdať triviálne cvičiť s prístrojom, ktorý ukazuje smer, so sondou ktorú len picháte do snehu a lopatou s ktorou len odhadzujete sneh. Sú ale postupy, ktoré keď nepoznáte, výrazne predlžujú čas na záchranu a verte, že do tých 15-tich minút k vám žiadny záchranár nepríde. Dokonca ani na vrtuľníku. Preto dobré osvojenie si týchto postupov môže viesť k rýchlejšiemu vykopaniu zasypaného. Neoplatí sa ani spoliehať, že to stačí raz vyskúšať a vybavené. Dokonca aj takí profíci ako jazdci na Freeride World Tour majú lavínové školenia a tréning priamo v teréne. Najlepšie však je sa do lavíny nedostať a to bolo predmetom prednášky na večer. Ako si testami stability overiť situáciu na mieste a správne ju vyhodnotiť bolo hlavnou témou. Na druhý deň sa každá skupina presunula na iné miesto ako bola predchádzajúci, a tam inštruktori predvádzali testy stability, ktoré pomôžu prečítať situáciu na mieste kde sa práve chystáme lyžovať. Praktickú časť sme ukončili testom so sklzným blokom. To už sa po dvoch dňoch cez hmlu a mraky predralo slnko a osvetlilo celú časť na zjazd ku chate. Veľkým plusom takýchto kurzov, popri všetkých vedomostiach a zručnostiach ktoré si odnesiete, sú aj ľudia s ktorými sa tam zoznámite. Každý z nich ide na kurz kvôli tomu, že sa rád pohybuje v horách na snehu, chce to robiť zodpovedne a myslí na bezpečnosť nie len svoju ale aj ostatných. Tým, že toto navzájom zdieľate je vytvorenie vzťahov veľmi rýchle. Viete si navzájom poskytnúť informácie o vybavení, trasách a ostatných veciach, ktoré by ste museli pracne hľadať na internete. V neposlednom rade si spolu užijete popri teoretických a praktických vedomostiach kopec zábavy o čo v podstate ide. PLAY SAFE.
Ďakujem týmto Marekovi, Janovi, Martinovi a Janovi z Tatry Guide za veľmi poučný kurz, trpezlivosť pri otázkach a prajem hlavne bezpečné návraty domov.
Prešli vianočné sviatky a spolu s maľovaním perníkov a zdobením stromčeka som od základu prerobil starý web. Problém bol hlavne v tom, že postupným pridávaním a odoberaním obsahu vnikali chybné odkazy a tým sa stránka stávala menej atraktívna pre vyhľadávače. Rozhodol som sa, že ju teda od základu prerobím a koniec roka sa mi na to hodil. Síce som strávil sviatky za PC ale hádam to stálo za to. Dizajn stránky je vytvorený tak, aby ponúkal to hlavné- fotografiu. Máte možnosť vidieť fotografie vo väčšom rozlíšení a usporiadané do nových kategórií. Obsah bol nastavený hlavne témam, ktorým sa venujem najviac a je obohatený o novú sekciu Fine Art. Tam budú väčšinou fotogrfie z 35 a 120 mm filmu.
Verím, že sa Vám bude nový web páčiť a ak by ste mali nejaké postrehy a námety kľudne mi ich pošlite.
Pre aktuálnu tvorbu sledujte FB a Instagram.
