Copyright by Ján Brunčák. If you are interested in any photo, do not hesitate and send me a message.
logo

Propagačné fotografovanie- Teepeečko

Snáď neexistuje človek, ktorý by neprešiel obdobím filmov o náčelníkovi Apačov a jeho bielom bratovi. Ich príbehy poznajú všetky generácie naprieč nie len našou krajinou. Pred rokmi bol jediný kontakt s indiánskou kultúrou cez film, večerníček Orlie pierko a knihy od Karla Maya. To však úplne stačilo na to, aby sa nám indiánska kultúra vryla do pamäte ako niečo dobrodružné a späté s prírodou. Ako deti sme behali po lesoch, robili si luky, šípy a žili svoje malé, detské, indiánske dobrodružstvá. Oči červené od fajky mieru urobenej z lístia, dotrhané tepláky od susedských psov ktoré chránili kohútov, keď sme ich chceli ošklbať o ich pekné pierka.  Všetko indiánske bolo pre nás príťažlivé. Každý druhý chcel mať na karnevale vyšívané oblečenie so strapcami na rukách a nohách a minimálne 5 orlích pier vo vlasoch. Čo na tom, že boli takmer vždy len z nejakej hydiny, pre nás boli orlie. Jedno bolo však pre nás nedosiahnuteľné. Bývať vonku, večer zaspávať pri zvukoch nočnej prírody, ráno sa zobudiť a výjsť bosými nohami rovno do orosenej trávy. Mať vlastné típí bolo pre všetkých príliš vzdialené, a tak väčšine zostalo hlboko vryté niekde v podvedomí.

Prešlo veľa rokov a sny o indiánoch vystriedali transformeri, počítače a doba sa zrýchlila v každom smere. Náš život sa čoraz viac spútaval technológiami a čoraz viac sme začali tráviť čas v interiéri. Tisíce rokov evolúcie však len tak niečo nevymaže a človek cíti, že niečo v jeho živote nie je v poriadku. Niečo mu chýba, aj keď má v garáži, na stole, alebo na sebe všetko, čo chcel. V jeho vnútri stále sedí pri ohni ten malý indián, čo pozerá hore na hviezdy, objatý prírodou. Je v každom z nás. Niekto ho počuje hlasnejšie, niekto tichšie. Niekto sa ho snaží ignorovať, ale nájdu sa ľudia, ktorí mu začnú načúvať. Malý indián v nich rozpráva a oni načúvajú všetkému, čo povie. Nakoniec sa hmla rozplynie a sny o spojení s prírodou zase naberú na farbách. Teraz už ale tie sny nie sú tak vzdialené ako kedysi. Vedia ako ich zhmotniť, oživiť predstavy dobrodružstiev a zážitkov. Vedia, že ten malý idnián v nich, bude veselý tancovať okolo ohňa, lebo vie, že mu niekto načúva.

Johnyho a Alžbetku poznám asi 2 roky. Vnímam ich od začiatku ako tých ľudí, čo načúvajú svojim malým indiánom veľmi pozorne a je to na ich životnom štýle poznať. Keď mi hovorili o projekte, ktorý chystajú, bol som nadšený. Veľmi som im držal prsty aby dotiahli tento odvážny projekt do konca a keď ma po pár mesiacoch pozvali pozrieť si ako svoj sen zhmotnili, neváhal som, zobral foťák a šiel na návštevu..

Típí je vidieť už z diaľky a vy sa neviete ubrániť nadšeniu keď sa k nemu blížite. Neopozerané, nové a pri tom akoby ste to už poznali roky. Prejdú vám hlavou všetky tie odvážne príbehy, ktoré ste v detstve tak hltali a vyčaria vám úsmev na tvári Teraz to však už nie je detský sen. Típí sa stáva pre vás synonymom slobody, romantiky a  voľnosti. Učupené na vŕšku nad dedinou Liptovské Behárovce, kúsok pod lesom uprostred veľkej lúky, na ktorej pasúce sa kravy či ovce striedajú pasúce sa srnky. Pod hrebeňom nádherných Západných Tatier a so zrkadliacim sa slnkom na hladine Liptovskej Mary, ktorú máte celý čas pod sebou. Poznám tento kraj už veľmi dobre. Hrebeň, ktorý vidím mám pochodený v zime aj v lete a Maru preplavenú už nespočetne veľakrát. Pohľad z tohto miesta však zbavil slov aj mňa. Zrazu ste uprostred krásnej, nefalšovanej liptovskej krajiny a zo všadiaľ na vás dýcha príroda. Odstrihnutí úplne od všetkého, off grid v pravom zmysle slova a vy si tú voľnosť uživate. Teepeečko aké ste si vždy predstavovali.

Hlavným prvkom celého projektu je stan- teepeečko. Stojí na rozľahlom, oplotenom pozemku, takže sa nemusíte obávať, že vám topánky budú obžúvať líšky alebo jelene. Okolo teepeečka je veľká terasa s ohniskom a posedením, kde budete radi tráviť každé ráno či večer. Raňajky s východom slnka nad Západnými Tatrami a večere s poslednými lúčmi nad Marou, sa zapíšu hlboko do pamäte každému a stanú sa úvodnou scénou vášho vlastného indiánskeho filmu. Interiér stanu je zariadený hlavne funkčne. Nájdete tu len veci ktoré na pobyt potrebujete a nič naviac. Manželská posteľ s plynovým ohniskom je srdcom celého teepeečka, zdrojom celej atmosféry. Z postele máte cez otvorený vchod vyhľad priamo na Liptovskú Maru, ktorá je ako druhá nočná obloha keď sa v nej odrážajú hviezdy.

Mám rád originálne projekty. Teepeečko takýmto projektom bezpochyby je. Som rád, že som mal možnosť ho nafotografovať a tým Johnymu a Alžbetke pomôcť túto netradičnú formu ubytovania spropagovať. Nazabúdajte však, že fotografie dokážu ten zážitok sprostredkovať len čiastočne a ten ozajstný si odnesiete len keď teepeečko zažijete na vlastnej koži. Nechajme toho malého indiána v nás znova sa usmievať.

Viac info na teepeecko.com

Howgh.

Comments are closed.