Copyright by Ján Brunčák. If you are interested in any photo, do not hesitate and send me a message.
logo

Tag : hotel

Propagačné fotografovanie- Teepeečko

Snáď neexistuje človek, ktorý by neprešiel obdobím filmov o náčelníkovi Apačov a jeho bielom bratovi. Ich príbehy poznajú všetky generácie naprieč nie len našou krajinou. Pred rokmi bol jediný kontakt s indiánskou kultúrou cez film, večerníček Orlie pierko a knihy od Karla Maya. To však úplne stačilo na to, aby sa nám indiánska kultúra vryla do pamäte ako niečo dobrodružné a späté s prírodou. Ako deti sme behali po lesoch, robili si luky, šípy a žili svoje malé, detské, indiánske dobrodružstvá. Oči červené od fajky mieru urobenej z lístia, dotrhané tepláky od susedských psov ktoré chránili kohútov, keď sme ich chceli ošklbať o ich pekné pierka.  Všetko indiánske bolo pre nás príťažlivé. Každý druhý chcel mať na karnevale vyšívané oblečenie so strapcami na rukách a nohách a minimálne 5 orlích pier vo vlasoch. Čo na tom, že boli takmer vždy len z nejakej hydiny, pre nás boli orlie. Jedno bolo však pre nás nedosiahnuteľné. Bývať vonku, večer zaspávať pri zvukoch nočnej prírody, ráno sa zobudiť a výjsť bosými nohami rovno do orosenej trávy. Mať vlastné típí bolo pre všetkých príliš vzdialené, a tak väčšine zostalo hlboko vryté niekde v podvedomí.

Prešlo veľa rokov a sny o indiánoch vystriedali transformeri, počítače a doba sa zrýchlila v každom smere. Náš život sa čoraz viac spútaval technológiami a čoraz viac sme začali tráviť čas v interiéri. Tisíce rokov evolúcie však len tak niečo nevymaže a človek cíti, že niečo v jeho živote nie je v poriadku. Niečo mu chýba, aj keď má v garáži, na stole, alebo na sebe všetko, čo chcel. V jeho vnútri stále sedí pri ohni ten malý indián, čo pozerá hore na hviezdy, objatý prírodou. Je v každom z nás. Niekto ho počuje hlasnejšie, niekto tichšie. Niekto sa ho snaží ignorovať, ale nájdu sa ľudia, ktorí mu začnú načúvať. Malý indián v nich rozpráva a oni načúvajú všetkému, čo povie. Nakoniec sa hmla rozplynie a sny o spojení s prírodou zase naberú na farbách. Teraz už ale tie sny nie sú tak vzdialené ako kedysi. Vedia ako ich zhmotniť, oživiť predstavy dobrodružstiev a zážitkov. Vedia, že ten malý idnián v nich, bude veselý tancovať okolo ohňa, lebo vie, že mu niekto načúva.

Johnyho a Alžbetku poznám asi 2 roky. Vnímam ich od začiatku ako tých ľudí, čo načúvajú svojim malým indiánom veľmi pozorne a je to na ich životnom štýle poznať. Keď mi hovorili o projekte, ktorý chystajú, bol som nadšený. Veľmi som im držal prsty aby dotiahli tento odvážny projekt do konca a keď ma po pár mesiacoch pozvali pozrieť si ako svoj sen zhmotnili, neváhal som, zobral foťák a šiel na návštevu..

Típí je vidieť už z diaľky a vy sa neviete ubrániť nadšeniu keď sa k nemu blížite. Neopozerané, nové a pri tom akoby ste to už poznali roky. Prejdú vám hlavou všetky tie odvážne príbehy, ktoré ste v detstve tak hltali a vyčaria vám úsmev na tvári Teraz to však už nie je detský sen. Típí sa stáva pre vás synonymom slobody, romantiky a  voľnosti. Učupené na vŕšku nad dedinou Liptovské Behárovce, kúsok pod lesom uprostred veľkej lúky, na ktorej pasúce sa kravy či ovce striedajú pasúce sa srnky. Pod hrebeňom nádherných Západných Tatier a so zrkadliacim sa slnkom na hladine Liptovskej Mary, ktorú máte celý čas pod sebou. Poznám tento kraj už veľmi dobre. Hrebeň, ktorý vidím mám pochodený v zime aj v lete a Maru preplavenú už nespočetne veľakrát. Pohľad z tohto miesta však zbavil slov aj mňa. Zrazu ste uprostred krásnej, nefalšovanej liptovskej krajiny a zo všadiaľ na vás dýcha príroda. Odstrihnutí úplne od všetkého, off grid v pravom zmysle slova a vy si tú voľnosť uživate. Teepeečko aké ste si vždy predstavovali.

Hlavným prvkom celého projektu je stan- teepeečko. Stojí na rozľahlom, oplotenom pozemku, takže sa nemusíte obávať, že vám topánky budú obžúvať líšky alebo jelene. Okolo teepeečka je veľká terasa s ohniskom a posedením, kde budete radi tráviť každé ráno či večer. Raňajky s východom slnka nad Západnými Tatrami a večere s poslednými lúčmi nad Marou, sa zapíšu hlboko do pamäte každému a stanú sa úvodnou scénou vášho vlastného indiánskeho filmu. Interiér stanu je zariadený hlavne funkčne. Nájdete tu len veci ktoré na pobyt potrebujete a nič naviac. Manželská posteľ s plynovým ohniskom je srdcom celého teepeečka, zdrojom celej atmosféry. Z postele máte cez otvorený vchod vyhľad priamo na Liptovskú Maru, ktorá je ako druhá nočná obloha keď sa v nej odrážajú hviezdy.

Mám rád originálne projekty. Teepeečko takýmto projektom bezpochyby je. Som rád, že som mal možnosť ho nafotografovať a tým Johnymu a Alžbetke pomôcť túto netradičnú formu ubytovania spropagovať. Nazabúdajte však, že fotografie dokážu ten zážitok sprostredkovať len čiastočne a ten ozajstný si odnesiete len keď teepeečko zažijete na vlastnej koži. Nechajme toho malého indiána v nás znova sa usmievať.

Viac info na teepeecko.com

Howgh.

Fotografovanie penziónu Villa Helia

S Villou Heliou spolupracujem už dlho. Vždy sa urobí súbor propagačných fotografií, ktorý ich bude reprezentovať dlhšie obdobie. V exteriéri a aj interiéri pribudli nové veci a tie bolo potrebné zahrnúť do obrazového materiálu aby návštevníci mali dokonalý obraz toho ako to v penzióne vyzerá. Priznám sa, že som bol milo prekvapený koľko nových lákadiel pribudlo a sám by som neváhal sa tam ubytovať. Fotografovanie záhrady, prístrešku, vírivky ale aj izieb kde každá má vlastnú saunu, ma naozaj bavilo. Myslím, že fotografický promo materiál bude pre penzión Villa Helia užitočný a prinesie im množstvo nových klientov, čím sa nakoniec spropaguje nie len Dolný Kubín ale aj celý región Orava.