Copyright by Ján Brunčák. If you are interested in any photo, do not hesitate and send me a message.
logo

Tag : fotograf

Fotografovanie kajakovania pre Liptov

Okrem fotografovania a zimných športov je mojou veľkou záľubou aj kajakovanie. Voda ma fascinovala od detstva. Plaviť sa po nej a objavovať miesta ktoré sú iným ukryté bolo to, čo ma na tom priťahovalo najviac. Na nejaký čas som na to potom zabudol a až neskôr sa táto túžba ozvala znovu. Začal som sa teda kajaku venovať. Spoznávať rieky a jazerá po celom Slovensku no najviac som objavoval tie čo mám najbližšie…Oravskú priehradu a Liptovskú Maru. Odkedy som začal viac pôsobiť na Liptove, stala sa Mara mojím najnavštevovanejším miestom. Ráno, večer, v peknom počasí ale aj v tom horšom. Stala sa zdrojom mojich inšpirácií a vzniklo tam veľa fotografií, ktoré plnili moje sociálne siete. Dve hodiny na vode ma dokázali uvolniť z pracovného napätia, vyčistiť a vyhnať z hlavy prebytočné myšlienky. Táto aktívna meditácia stačila na to, aby som našiel vnútornú silu a odhodlanie pokračovať v práci ďalej alebo zvýšil hladinu serotonínu a tým si urobil deň krajší.

Skrz moje príspevky z vody na sociálnych sieťach si ma začalo všímať viac ľudí a príležitostne sa ku mne na vodu niekto pridal. Takto sa ku mne dostali aj ľudia z Oblastnej organizácie cestovného ruchu – Liptov a ponúkli mi spoluprácu na projekte Netradičné športy pre sekciu Morský kajak na Liptovskej Mare. Prebrali sme sme spolu najvhodnejší koncept a dohodli sa, že najkrajšie zábery budú pri východe slnka. Druhý rozmer bol ten ukázať Liptovskú Maru mimo najvyťaženejší čas, v inom svetle a v časti dňa v ktorej ju zažije málokto. Zabezpečil som kajaky a navrhol trasu, ktorá by mala byť najfotogenickejšia pre náš zámer. Začínalo sa skoro ráno, ešte za tmy. Dievčatám sa nachystali člny a spolu s chalanmi z Redpoint, ktorý mali na starosti video, sme vyrazili na vodu. Kto pozná Liptov vie, že slnko na Mare vychádza spoza Západných Tatier. Je to jediná vodná plocha na Slovensku z ktorej je možné pozorovať východ slnka nad vysokými horami. To robí kajakovanie a fotografovanie tohto športu nezabudnuteľnou udalosťou. Veľmi ma teší, že som mohol sprostredkovať zážitky, ktoré z vody mám aj ostatným a podla následných reakcii bolo poznať, že si to užil celý tím.

Fotografovanie športu, sprostredkovanie emócií a zážitkov pri ňom nie je ľahká úloha no fotografa to často teší rovnako ako samotného športovca. Aj napriek tomu, že musí kvôli záberom nosiť ťažkú techniku, často zastavovať a meniť pozície, isť do vody, do hlbokého snehu, na strom, je pre neho celý proces zadosťučinením.

Podcast z rozhovoru nájdete tu.

            

Propagačné fotografovanie- Teepeečko

Snáď neexistuje človek, ktorý by neprešiel obdobím filmov o náčelníkovi Apačov a jeho bielom bratovi. Ich príbehy poznajú všetky generácie naprieč nie len našou krajinou. Pred rokmi bol jediný kontakt s indiánskou kultúrou cez film, večerníček Orlie pierko a knihy od Karla Maya. To však úplne stačilo na to, aby sa nám indiánska kultúra vryla do pamäte ako niečo dobrodružné a späté s prírodou. Ako deti sme behali po lesoch, robili si luky, šípy a žili svoje malé, detské, indiánske dobrodružstvá. Oči červené od fajky mieru urobenej z lístia, dotrhané tepláky od susedských psov ktoré chránili kohútov, keď sme ich chceli ošklbať o ich pekné pierka.  Všetko indiánske bolo pre nás príťažlivé. Každý druhý chcel mať na karnevale vyšívané oblečenie so strapcami na rukách a nohách a minimálne 5 orlích pier vo vlasoch. Čo na tom, že boli takmer vždy len z nejakej hydiny, pre nás boli orlie. Jedno bolo však pre nás nedosiahnuteľné. Bývať vonku, večer zaspávať pri zvukoch nočnej prírody, ráno sa zobudiť a výjsť bosými nohami rovno do orosenej trávy. Mať vlastné típí bolo pre všetkých príliš vzdialené, a tak väčšine zostalo hlboko vryté niekde v podvedomí.

Prešlo veľa rokov a sny o indiánoch vystriedali transformeri, počítače a doba sa zrýchlila v každom smere. Náš život sa čoraz viac spútaval technológiami a čoraz viac sme začali tráviť čas v interiéri. Tisíce rokov evolúcie však len tak niečo nevymaže a človek cíti, že niečo v jeho živote nie je v poriadku. Niečo mu chýba, aj keď má v garáži, na stole, alebo na sebe všetko, čo chcel. V jeho vnútri stále sedí pri ohni ten malý indián, čo pozerá hore na hviezdy, objatý prírodou. Je v každom z nás. Niekto ho počuje hlasnejšie, niekto tichšie. Niekto sa ho snaží ignorovať, ale nájdu sa ľudia, ktorí mu začnú načúvať. Malý indián v nich rozpráva a oni načúvajú všetkému, čo povie. Nakoniec sa hmla rozplynie a sny o spojení s prírodou zase naberú na farbách. Teraz už ale tie sny nie sú tak vzdialené ako kedysi. Vedia ako ich zhmotniť, oživiť predstavy dobrodružstiev a zážitkov. Vedia, že ten malý idnián v nich, bude veselý tancovať okolo ohňa, lebo vie, že mu niekto načúva.

Johnyho a Alžbetku poznám asi 2 roky. Vnímam ich od začiatku ako tých ľudí, čo načúvajú svojim malým indiánom veľmi pozorne a je to na ich životnom štýle poznať. Keď mi hovorili o projekte, ktorý chystajú, bol som nadšený. Veľmi som im držal prsty aby dotiahli tento odvážny projekt do konca a keď ma po pár mesiacoch pozvali pozrieť si ako svoj sen zhmotnili, neváhal som, zobral foťák a šiel na návštevu..

Típí je vidieť už z diaľky a vy sa neviete ubrániť nadšeniu keď sa k nemu blížite. Neopozerané, nové a pri tom akoby ste to už poznali roky. Prejdú vám hlavou všetky tie odvážne príbehy, ktoré ste v detstve tak hltali a vyčaria vám úsmev na tvári Teraz to však už nie je detský sen. Típí sa stáva pre vás synonymom slobody, romantiky a  voľnosti. Učupené na vŕšku nad dedinou Liptovské Behárovce, kúsok pod lesom uprostred veľkej lúky, na ktorej pasúce sa kravy či ovce striedajú pasúce sa srnky. Pod hrebeňom nádherných Západných Tatier a so zrkadliacim sa slnkom na hladine Liptovskej Mary, ktorú máte celý čas pod sebou. Poznám tento kraj už veľmi dobre. Hrebeň, ktorý vidím mám pochodený v zime aj v lete a Maru preplavenú už nespočetne veľakrát. Pohľad z tohto miesta však zbavil slov aj mňa. Zrazu ste uprostred krásnej, nefalšovanej liptovskej krajiny a zo všadiaľ na vás dýcha príroda. Odstrihnutí úplne od všetkého, off grid v pravom zmysle slova a vy si tú voľnosť uživate. Teepeečko aké ste si vždy predstavovali.

Hlavným prvkom celého projektu je stan- teepeečko. Stojí na rozľahlom, oplotenom pozemku, takže sa nemusíte obávať, že vám topánky budú obžúvať líšky alebo jelene. Okolo teepeečka je veľká terasa s ohniskom a posedením, kde budete radi tráviť každé ráno či večer. Raňajky s východom slnka nad Západnými Tatrami a večere s poslednými lúčmi nad Marou, sa zapíšu hlboko do pamäte každému a stanú sa úvodnou scénou vášho vlastného indiánskeho filmu. Interiér stanu je zariadený hlavne funkčne. Nájdete tu len veci ktoré na pobyt potrebujete a nič naviac. Manželská posteľ s plynovým ohniskom je srdcom celého teepeečka, zdrojom celej atmosféry. Z postele máte cez otvorený vchod vyhľad priamo na Liptovskú Maru, ktorá je ako druhá nočná obloha keď sa v nej odrážajú hviezdy.

Mám rád originálne projekty. Teepeečko takýmto projektom bezpochyby je. Som rád, že som mal možnosť ho nafotografovať a tým Johnymu a Alžbetke pomôcť túto netradičnú formu ubytovania spropagovať. Nazabúdajte však, že fotografie dokážu ten zážitok sprostredkovať len čiastočne a ten ozajstný si odnesiete len keď teepeečko zažijete na vlastnej koži. Nechajme toho malého indiána v nás znova sa usmievať.

Viac info na teepeecko.com

Howgh.

Produktové reklamné fotografovanie pre HangR

HangR je nová značka na trhu, ktorá je orientovaná na voľnočasové aktivity. Pomáha vyriešiť problém pri skladovaní športového náčinia ako sú lyže, bežky, snowboardy, wakeboardy, splitboardy, horské a cestné bicykle a veľa príslušenstva k nim. Dizajn je navrhnutý tak, aby dokázal uložiť všetko potrebné príslušenstvo ako napríklad helmu, stúpacie pásy, batoh, lyže palice. Moderný dizajn si vyžadoval minimalistické fotografie, a tak sa k fotografovaniu pristupovalo. Viac info nájdete na hangr.eu

Fotografovanie referenčných stavieb pre Ruukki

Architektúru fotografujem rád. Mám k nej blízko nie len preto, že čiastočne pracujem aj v tomto odvetví ale je to pre mňa forma umenia. Na rozdiel od umeleckých diel v galériách a zbierkach je však verejná a ktokoľvek a kedykoľvek si ju môže pozrieť.

Medzinárodná firma RUUKKI ma oslovila pre nafotenie referenčných stavieb, konkrétne pre sekciu Building Envelopes a ich fasádne systémy. Fotografovalo sa v Kysuckom Novom Meste – MM ARÉNA a budovu firmy KUKA v Dubnici nad Váhom.

    

Fotografovanie penziónu Villa Helia

S Villou Heliou spolupracujem už dlho. Vždy sa urobí súbor propagačných fotografií, ktorý ich bude reprezentovať dlhšie obdobie. V exteriéri a aj interiéri pribudli nové veci a tie bolo potrebné zahrnúť do obrazového materiálu aby návštevníci mali dokonalý obraz toho ako to v penzióne vyzerá. Priznám sa, že som bol milo prekvapený koľko nových lákadiel pribudlo a sám by som neváhal sa tam ubytovať. Fotografovanie záhrady, prístrešku, vírivky ale aj izieb kde každá má vlastnú saunu, ma naozaj bavilo. Myslím, že fotografický promo materiál bude pre penzión Villa Helia užitočný a prinesie im množstvo nových klientov, čím sa nakoniec spropaguje nie len Dolný Kubín ale aj celý región Orava.

             

Fotografovanie realizácii architektonického ateliéru FVA

Fotografovanie architektúry patrí medzi moje najobľúbenejšie. Vyžaduje veľký cit pre kompozíciu, narábanie so svetlom a technicky patrí medzi tie náročnešie odvetvia fotografie. Po tom, ako ma oslovili FVA architekti s požiadavkou na vytvorenie súboru fotografií realizovaných návrhov interiérov, bral som tento projekt ako veľkú výzvu. Chcel som aby sa všetky fotografie niesli v rovnakom duchu a mali podobnú štruktúru. Podpis architektonického ateliéru mal byť ľahko čitateľný.

Projekt: U nás na dedine- Zima

Priadky

Slovak: Priadky- Od októbra do februára sa ženy a dievčatá schádzali vo vopred dohodnutom dome na spoločné pradenie ľanu. Bol to zároveň prostriedok na rozvoj spoločenského života v obci. V dohodnuté dní mohli prísť za nimi mládenci a usporiadala sa tanečná zábava.
English: Linen thread making- From october till february group of women a girls joined together in chosen house to work together on linen threads. This was opportunity to grow social life in a village. Some days were men allowed to join then and arrange little dance night.

Na Lucie

Slovak: Na Lucie- Dievčatá sa večer obliekli do bielych plachiet, potreli si tvár múkou a chodiac po dedine vymetali husacími krídlami príbytky od zlých síl.
English: St. Lucy’s day- In the evening girls from village put on white sheets, covered their faces with flour, walked through a village and swept evil powers from houses with goose feathers.

Pečenie oblátkov

Slovak: Pečenie oblátkov- Prípravu vianočných oblátkov mal na starosti učiteľ. S pomocou žiakov zabezpečil od obyvateľov suroviny, drevo, výrobu a následné roznášanie po dedine. Práca to nebola ľahká a často pri pečení a strihaní bývali hore dlho do noci.
English: Christmas wafer baking- Local teacher was the one who was in charge of christmas wafers production. With the help of his pupils he ensured supplies, wood and delivery later on. This was not an easy job. They had to stay awake very long time very often to bake and cut all the wafers.

Betlehemci

Slovak: Betlehemci- Po Štedrom dni sa skupina mladých chlapcov oblečie do kroja a idú od domu k domu po celej dedine a predvádzajú krátku hru o pastieroch, ktorí sa idú pokloniť malému Ježiškovi.
English: Betlehemci- Day after Christmas eve group of young boys dress up in traditional costumes and they visit each house in the village performing short play about shepherds who are on the way to bow to baby Jezus.

Villa Tugendhat, Brno

Je zaujímavé, že v časte keď sa na dedinách začalo pomaly prechádzať z dreveníc k murovaným domom vznikla stavba, ktorá môhla konkurovať svetovým skvostom architektúry. Mechanické otváranie okien, dômyselný systém klimatizácie, funkčný a minimalistický interiér vytvárali obraz modernej architektúry. Architekt Ludwig Miese van der Rohe vytvoril naozaj dielo, ktoré budete vnímať nie len ako formu ale ako celý organizmus.

Navštíviť toto miesto sa určite oplatí a nesmiete vynechať ani prehliadku Brna. Pokiaľ Vám učaroval vesmír a radi sa pozeráte na hviezdy odporúčam aj Hvězdárnu a Planetárium na Kraí hoře.

Fotografie urobené na Pentax 645 N a film Kodak Ektar.

SĽUK- Slovenské vianoce

Vianoce, to nie je len štedrý deň ale patrí k tomu celé obdobie Adventom začínajúc a Krstom Ježisa Krista končiac. Je to dlhá doba. Takmer mesiac a pol. Za ten čas sa dá vianočná nálada naozaj precítiť. Nehovorím o nákupných horúčkach ale o samotných prípravách na vianoce a ich priebehu. Výroba adventného venca, vianočných ozdôb, maľovanie perníkov, sledovanie programov ako zvykli tráviť sviatky naši predkovia alebo návštevou folkórnych predstavení s vianočnou témou.

Zaujímam sa o folkór už nejaký čas. Videl som veľa vystúpení ale vianočných možno len jedno – dve. Jedným z tých najkrajších bolo určite vystúpenie SĽUKu s programom Slovenské vianoce. Obrovský vír energie, farieb a pohybu bol pre mňa nezabudnuteľným zážitkom. Spracovanie témy bolo naozaj úchvatné a podľa toho, čo rozprávali diváci po predstavení sa netradičné podanie tradičnej témy naozaj podarilo.

Tento rok sú vianoce už za nami. Prídu ale ďalšie, a ak Boh dá aj ďalšie a ďalšie. Dbajme preto o to, aby sa nám ten čas nepresypal medzi prstami ako piesok, ale aby nám spomienky na vianočný čas ešte aj počas roka vytvárali úsmev na tvárach.

Viac info o programe: tu

 

Viac fotografií nájdete tu a tu je upútavka z predstavenia: